fbpx
Vyberte stranu

Ak hľadáte tú správnu formu podnikania, ktorá by sa zhodovala s Vašimi predstavami, treba správne nastaviť fungovanie Vášho podnikateľského pôsobenia. V prípade, že má slovenský alebo zahraničný podnikateľ záujem vykonávať podnikateľskú činnosť samostatne, s cieľom zisku, na území Slovenska, medzi časté a efektívne právne formy podnikania patrí najmä živnosť a eseročka. Podnikanie cudzincov na Slovensku sa týka aj ročného zúčtovania a pre rôzne formy podnikania platia rôzne daňové podmienky. Podnikanie cudzincov na Slovensku má svoje samostatné pravidlá a rovnako tak majú aj svoje povinnosti občania Slovenskej republiky, ktorí podnikajú v zahraničí. Prinášame preto prehľad možností a povinností v prípade živnosti a eseročky pre cudzincov na Slovensku a ujasníme si povinnosti spojené s daňovým domicilom.

Živnosť pre občanov SR

Živnostníci sú samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých pôsobenie sa odvíja od vlastných preferencií, nastavení a cieľov. Získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení nie je náročné. Pre občana SR, ktorý má záujem o zriadenie živnosti na Slovensku je nevyhnutné ohlásiť živnosť, preukázať bezúhonnosť, dosiahnuť vek minimálne 18 rokov a preukázať spôsobilosť na právne úkony. Dôležité je presne si vymedziť obsah podnikateľských činností, vybrať si jednu z foriem živností (viazaná, voľná, remeselná) a po získaní osvedčenia fyzická alebo právnická osoba začína prevádzkovať svoju činnosť.  Pri viazanej a remeselnej živnosti je nutné predložiť odbornú alebo inú spôsobilosť. Pri cudzincoch platia aj osobité podmienky.

Podnikanie cudzincov na Slovensku formou živnosti

Možnosť podnikania na Slovensku môžu využiť nielen občania SR, ale aj cudzinci s trvalým aj prechodným pobytom. Oprávnenie vykonávať živnosť v SR závisí najmä od typu pobytu cudzinca, ale taktiež od ďalších podmienok:

  • ohlásiť živnosť na príslušných miestach (v mieste trvalého bydliska/ v mieste podnikania)
  • odoslať formulár pre fyzické alebo právnické osoby
  • preukázať bezúhonnosť
  • preukázať spôsobilosť na právne úkony
  • preukázať oprávnenie využívať nehnuteľnosť ako miesto podnikania
  • dosiahnuť vek min. 18 rokov
  • predložiť odbornú alebo inú spôsobilosť (len pri viazanej a remeselnej živnosti)
  • uhradiť poplatok za živnostenské činnosti

Pokiaľ jednu z podmienok cudzinec nespĺňa, musí si zvoliť zodpovedného zástupcu, ktorý má prechodný alebo trvalý pobyt na Slovensku.[1] Dôležitým faktorom pre podnikateľskú činnosť na SR je aj typ udeleného pobytu, a tu ho vnímame buď ako slovenskú, alebo ako zahraničnú fyzickú osobu.[2]

Ak je cudzinec občanom tretej krajiny:

  • s trvalým pobytom, považuje sa za slovenskú fyzickú osobu a tým začína podnikať ihneď po získaní živnostenského oprávnenia
  • s určitým typom prechodného pobytu, považuje sa za zahraničnú osobu, taktiež môže začať podnikať odo dňa ohlásenia
  • a nemá udelený pobyt, považuje sa za zahraničnú osobu, musí získať živnostenské oprávnenie a získať prechodný pobyt

Občania členských štátov EÚ s určitým prechodným pobytom môžu podnikať od dňa nahlásenia živnosti.[3]

Eseročka pre občanov SR

Ak sa podnikatelia rozhodnú pre vyššie obraty s cieľom zisku, prípadne sa cítia byť znevýhodnení vysokými nákladmi či preddavkami, je tu možnosť prevádzkovania eseročky. Pri s.r.o., na rozdiel od živnosti, treba rátať:

  • s dlhšími procesmi pri založení, prevádzkovaní a likvidácii v prípade, že za eseročkou stoja viacerí konatelia,
  • s vyššími nákladmi pri zakladaní eseročky,
  • so stratou pri uplatnenia daňového bonusu na dieťa,
  • s vykonaním zápisu do obchodného registra, ktorý stojí 150 eur,
  • s vložením základného imania v hodnote 5000 eur.

V prípade, že je to vysoká suma, je možné odkúpiť už existujúcu eseročku, kde sa ceny pohybujú od 400 eur vyššie. [4] Od 1. októbra je možné požiadať o s.r.o. aj elektronicky.

S.r.o. pre cudzincov

Aj cudzinci majú možnosť podnikať na Slovensku formou eseročky, ktorá je najfrekventovanejšou formou podnikania na Slovensku. Cudzinci dokonca môžu podnikať za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby. Treba však rozlišovať, ako je osoba- podnikateľ vnímaná podľa platných právnych predpisov na území Slovenska. Obchodný zákonník definuje zahraničnú osobu, ktorá chce podnikať ako :

  • fyzickú osobu s bydliskom mimo územia SR
  • právnickú osobu so sídlom mimo územia SR

Cudzinci majú viacero možností, ako rozbehnúť podnik s vyššími príjmami a obratmi:

  • cudzinec si založí sám slovenskú právnickú osobu – tým sa stane jediným zakladateľom a jediným spoločníkom- napr. jednoosobová s.r.o.
  • stane sa spoluzakladateľom slovenskej právnickej osoby (napr. na eseročke v spolupráci s inými spoločníkmi) zo Slovenska alebo zahraničia
  • zúčastňuje sa podnikania ako spoločník už založenej slovenskej právnickej osoby

Ak má s.r.o. sídlo na SR, vždy je považovaná za slovenskú právnickú osobu bez ohľadu na to, či medzi spoločníkmi alebo spoluzakladateľmi je aj zahraničná osoba. Spoločník v s.r.o. nie je limitovaný občianstvom či štátnou príslušnosťou. Výnimkou je konateľ, ktorý koná v mene spoločnosti. Konateľom môže byť cudzinec, avšak okrem základných podmienok živnostenského úradu (preukázanie bezúhonnosti, spôsobilosti na právne úkony, dovŕšenie veku 18 rokov) je povinný predložiť výpis registra trestov domovského štátu a preukáže povolenie na pobyt v SR (táto podmienka sa netýka občanov EÚ alebo občanov členských štátov OECD). Povolenie na pobyt je možné udeliť maximálne na tri roky, potom treba povolenie obnovovať.

Fázy založenia s.r.o. pre cudzincov

  1. Založenie s.r.o. (zadefinovať obchodné meno, sídlo, predmet činnosti, spracovať zakladateľskú listinu)
  2. Získanie živnostenského oprávnenia
  3. Získanie pobytu – pri cudzincovi platí, že by mal mať/ bude mať aspoň prechodný pobyt za účelom podnikania- preukáže to predložením podnikateľského zámeru spolu s predpokladanými nákladmi na začatie podnikania
  4. Zápis do obchodného registra[5]

Cudzinci, ktorí na Slovensku podnikajú ako zahraničné fyzické osoby a majú trvalý pobyt v EÚ, nemusia špeciálne žiadať o zápis do obchodného registra. Po nadobudnutí živnostenského oprávnenia môžu vykonávať podnikateľskú činnosť. V prípade, že cudzinec podniká na Slovensku ako zahraničná fyzická osoba a má trvalý pobyt mimo členských štátov EÚ a OECD (Ukrajinci, Srbi, Vietnamci..) je povinný predložiť prislúchajúce dokumenty a oficiálne požiadať o zápis.

Čo je výhodnejšie- živnosť alebo eseročka?  

Samostatne zárobkovo činná osoba  (SZČO) aj spoločnosť s ručeným obmedzením (s.r.o.) sú právnymi formami podnikania, ktoré umožňujú rozvíjať podnikateľské zámery fyzických a právnych osôb. Každá z uvedených foriem má svoje výhody aj nevýhody. Najväčšie rozdiely sú:

  • v platení daní
  • v platení odvodov
  • v ručení

Preto je nutné, aby si podnikateľ vopred uvedomil, v čom chce podnikať a aké sú jeho strategické ciele. Pre podnikateľov s nižšími príjmami by sa v tomto roku mala oplatiť forma živnosti, naopak pre podnikateľov s väčšími obratmi by mohlo byť výzvou založenie eseročky (spoločnosti ručením obmedzeným).

Živnosť umožňuje malým podnikateľom operatívne a rýchle riešenia pri založení a prípadnom zrušení živnosti. Živnostník s príjmami 33,333,34 eura si môže uplatniť maximálnu sumu paušálnych výdavkov -20 000 eur plus zaplatené poistné. Toto riešenie je výhodné najmä pri povolaniach duševnej činnosti bez vysokých výdavkov, ako grafici, programátori, rôzni poradcovia, účtovníci, prekladatelia, tlmočníci, herci a spisovatelia.

Ďalšie výhody podnikania na živnosť sú:

  • odpočítanie nezdaniteľnej časti dane (4 511, 43 eura) na daňovníka alebo manželku, ktorá je nezamestnaná,
  • využitie paušálnych výdavkov,
  • z ročného príjmu 22 000 eur živnostník nezaplatí žiadnu daň,
  • pri príjmoch do 49 790 eur platí daň z príjmov len 15%,
  • uplatnenie daňového bonusu na dieťa,
  • od základu dane 19,936,22 eura sa táto nezdaniteľná suma znižuje na nulu pri daňovom základe vyššom ako 37 981, 94 eura.[7]

Výhody sú relevantné aj pre začínajúceho živnostníka. Od prvého dňa platí len odvody do zdravotnej poisťovne, čo je najmenej 76,44 eura. Suma sociálnych odvodov sa vyráta až po podaní prvého daňového priznania, t.j. ak začal podnikať v roku 2020, odvody pre sociálnu poisťovňu mu budú vykalkulované až v období 2021, na základe získaných príjmov z roku 2020.

Prevádzkovanie živnosti je však spojené nielen s výhodami, ale aj s viacerými hrozbami ako ručenie celým svojim majetkom. Pre živnostníka to znamená, že v prípade zlej finančnej situácie sa podnikateľské straty môžu dotknúť nielen obchodného majetku, ale aj jeho osobného majetku. Niekedy sa stáva, že živnostník začne hľadať iné riešenia, ako ušetriť a pritom ďalej fungovať.

Ak živnostník zaznamenáva v dlhodobejšom horizonte vysoké výdavky s privysokými odvodmi, môže prejsť zo živnosti na eseročku.  Pri eseročke treba vyzdvihnúť benefit, že podnikanie prostredníctvom eseročky nezasahuje do osobného majetku, ale vzťahuje sa len na majetok firmy. Tým nie je ohrozený osobný majetok živnostníka v spoločnosti.

Podnikanie eseročkou býva výhodnejšie aj pre stredných a väčších podnikateľov, keď ich ročné príjmy presiahnu hranicu 33 000 eur.

Podnikanie na Slovensku prináša veľa možností, no netreba zabúdať aj na povinnosti voči dotknutým štátom. Najmä v období podávania daňového priznania.

Ročné zúčtovanie pre Slováka v zahraničí a cudzincov

Pri práci v zahraničí, prípadne, pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti v inom štáte je mimoriadne dôležité vysporiadať sa aj s otázkami, ako a v ktorej krajine treba platiť dane. V tejto súvislosti si vysvetlíme jednotlivé pojmy ako daňový domicil, daňový rezident a dvojitý daňový domicil.

Daňový domicil sa viaže na miesto, kde má daňový rezident odvádzať dane.

Daňový rezident (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je fyzická osoba, ktorá má na danom území trvalý pobyt, prípadne sa na danom území zdržiava viac ako 183 dní v kalendárnom roku, ale taktiež právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.[8]

Dvojitý daňový domicil nastáva v prípade, keď má podnikateľ trvalý pobyt v jednom štáte, ale v druhom sa dlhodobo zdržiava alebo tam pracuje. Povinnosť podať daňové priznanie nastáva vtedy, keď daňovníkovi celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2020 presiahli sumu 2 207,10 eura z celkového príjmu, ktorý dosiahol ako na území SR, tak aj v iných štátoch.

Ak podnikateľ súčasne pôsobí svojimi pracovnými či podnikateľskými zámermi vo viacerých štátoch súčasne, mal by sa riadiť daňovými pravidlami príslušných štátov. Napríklad Slovenská republika má s ostatnými štátmi uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a o výmene informácií týkajúcich sa daní.  Podľa zoznamu Ministerstva financií SR vie platiteľ daní zistiť, v akom daňovom vzťahu je Slovenská republika viazaná k ostatným štátom v EÚ a mimo EÚ.

Podnikanie cudzincov na Slovensku efektívne

Výber právnej formy podnikania je pre efektívne smerovanie obchodných cieľov kľúčové. Sme tu, aby sme Vám s rozhodnutiami pomohli. Vo Freya Corporation nájdete tím odborníkov, ktorý sa špecializuje na otázky zahraničného aj tuzemského podnikania. Na úvodnej bezplatnej konzultácii Vám predstavíme riešenia šité na mieru Vašim podnikateľským cieľom. Benefitom nášho tímu je aj to, že sa Vám postaráme o účtovníctvo na Slovensku, v Maďarsku, v Rumunsku a v Česku.

 

Zdroje

[1] Migračné centrum. Živnostenské podnikanie – Podmienky prevádzkovania živnosti. Posledná aktualizácia 29.08.2018

[2]Migračné a informačné centrum, Živnostenské podnikanie – základné informácie. Posledná aktualizácia 17.11.2020

[3] Migračné a informačné centrum, Živnostenské podnikanie – základné informácie. Posledná aktualizácia 17.11.2020

[4]Régely, R. Finreport.sk, Živnosť verzus eseročka. Ktorá možnosť sa podnikateľom v roku 2021 oplatí viac?. Publikované 2.2.2021

[5]Migračné a informačné centrum, Živnostenské podnikanie – základné informácie. Posledná aktualizácia 21.02.2020

[7] Kollárová, Z. DenníkN. Kedy môže byť eseročka hlúpy nápad a podnikať by ste mali radšej ako živnostník (ako podnikať v roku 2021). Dátum zverejnenia: 29.12.2020

[8]Finančná správa. Občania SR v zahraničí. Dátum publikovania: 08.02.2021